Michaela Smolárová
Režisér
A tak sa jedného dňa zobúdzam vo filme.
Ľudia takých ako som ja volajú exoti.... ja sa za to nehanbím, nemám prečo... život je s nami oveeeľa krajší... dokážeme ukázať ostatným iný pohľad na svet... a ja Vám ho chcem ukázať aj takto:)) veď naj sme zdraví:))))))))))) Zoznam autorových rubrík: from ITK to you:)))), rodinka, konzerváreň:)), trúba:))) iba o mne, slunečkááá, ako nasrať koňa - meine driste
Viem kde niekde jednoznačne nie je a to doma. Domov je útočisko, kde by ťa mali čakať ľudia, na ktorých sa môžeš kedykoľvek obrátiť, pre ktorých si schopný sa obetovať.
toto úžasné pomenovanie som dostala od jedného podareného chalana..... Nemám rada to nekonečné kolísanie sa na vlnách života. Ja viem, že je to proste prirodzené, že vlnka ide hore a potom musí naraziť na breh a klesnúť, ale mohlo by to byť také že menej okaté.... či???
Zrazu mi osvetlí izbu. Ležím na posteli a len ťažko by som opísala čo cítim. Každým zasvietením však prichádzam na to, že mám v hlave búrku. Nie síce takú, aká momentálne zúri von, ale aj tak naberá „poriadné grády“ Môj úžasný život plný práce, práce a výjazdov s ľuďmi, ktorých len ťažko nazvať kamarátmi, zasiahol blesk. Bojím sa! Jedna veštica mi raz povedala, že by som sa im mala vyhnúť. Môžem však donekonečna utekať a tváriť sa, že všetko je fajn??? Za tento môžem iba ďakovať Bohu. Bleskom môjho života je totiž človek. Dáva do môjho života toľko potrebného svetla, že dokážem dovidieť smer môjho poberania sa. Nepotrebujem ani jeden lampášik, ani jedného sprievodcu, stačí mi jeho záblesk. Nie je tu pri mne. Smútok? Neviem to, dokážem sa totiž tešiť z každej jednej minútky, ktorú trávi so mnou. Pri pohľade jeho očí nechcem viac iba prežívať. Dva nádherné dni. Na ne nepostačí opis typu: nedeľa, námestie, ja a on, pusa a odchod.....